V katolíckej cirkvi sa 6. januára končia vianočné sviatky, ktoré sa začali v prvú adventnú nedeľu. Je to deň zjavenia pána, začiatok fašiangov. Na Žitnom ostrove bolo vo zvyku chodiť koledovať na Troch kráľov. Tento zvyk je známy v celej maďarskej jazykovej oblasti. Béla Marczell udalosť opisuje nasledovne: „Kedysi väčší chlapci si obliekli dlhú bielu košeľu, a na hlavu si dali papierovú kráľovskú korunu alebo biskupskú mitru – infulu. Jeden z kráľov mal bielu tvár, on bol Melichar, európsky – biely – človek. Druhý, Gašpar, si tvár namaľoval na hnedo, tak symbolizoval semitské a arabské národy, čiže Áziu. A čierny Baltazár zastupoval v hre Afriku.“ Jeden z troch kráľov mal v ruke palicu, opieral sa o ňu, bola na nej šesťcípa hviezda. Tá bola vyhotovená spôsobom, aby mohli v jej strede zapáliť sviečku. Druhý z kráľov mal hrkajúcu palicu, s ktorou udieral o podlahu, vydávanie zvukov slúžilo na odplašenie zla. Chodili od domu k domu a žiadali o vstup do príbytku. Ak ich pustili dnu, spievali.
V podunajských obciach Žitného ostrova, kde kedysi fungoval mlyn, v tento deň oslavovali deň mlynárov. Zašli do kostola na spoveď, na sväté prijímanie. Popoludní organizovali sviatočný pochod. Dievčatá niesli na latu pripevnené koleso, ktoré sa podobalo na mlynské, a bolo vyzdobené stuhami. Toto koleso často pokrútili. Koleso odniesli do krčmy, kde ho zavesili na trám. A do rána sa zabávali. „O polnoci zatancovali verbunk, tanec s názvom „nebezpečenstvo mlynárov“. Počas neho akoby ratovali mlyn počas povodne, pričom nohami napodobňovali tanečné pohyby. Tanec mal aj text: „Ťahaj, nech ho voda nevezme! Smerom von, na breh, pozor, nech sa nezrazí s brehom, lebo sa ponorí! Pozor, nepúšťaj ho k brehu! Konečne, sme na dobrom mieste!“ Z mlynov v Medveďove posledný mlyn privliekli do prístavu okolo roku 1944. Vtedy odohrali v plnom rozsahu aj „nebezpečenstvo mlynárov“ – opisoval Béla Marczell tento žitnoostrovský zvyk.
