Svätenie pšenice, svätenie pšeničných a obilninových polí je v kresťanskej liturgii zvyk pohanského pôvodu. Palóci z nej dali aj dobytku. V určitých územiach ju sypali pred sliepky, kačice. Aj u nás sa k tomuto dňu viaže niekoľko zvykov, ako napríklad svätenú pšenicu zmiešali k osivu, počas búrok ju hodili do ohňa alebo schovali pod odkvap. V tradične zariadených sedliackych izbách aj dnes nájdeme steblo pšenice zapichnuté za sväté obrázky.
25. apríla bol Deň Sv. Marka, čiže deň svätenia pšenice. Väčšinou v nedeľu, ktorá nasledovala po sviatku, sa po omši veriaci zúčastnili sprievodu okolo kostola, potom farár na poli svätil pšenicu. Prítomní si steblá pšenice dali do modlitebnej knižky. Ženy z posvätenej mladej pšenice uviazali kytice, ktoré priviazali na kostolné zástavy a kríže a po ôsmich dňoch ich dali na každý kút poľa proti krupobitiu.
