„Žal som, žal som, aj snopy som viazal...“
Žatva bola významnou udalosťou v živote každej dediny. Počas nej sa celá obec sústredila na zber novej pšenice. Počas žatvy „... bolo prastarým zvykom nevynášať rozsudky, zo žalárov dokonca prepustili aj väzňov, aby si mohli zadovážiť chlieb na zimu“. Každý, kto len mohol, pracoval na poli, zatiaľ čo starci a matky s malými deťmi sa starali o zvieratá a žencov. Dnes, v čase klimatizovaných kombajnov, už o tejto dedinskej spolupatričnosti nemôže byť ani reči. Múku a chlieb na regáloch obchodov považujeme za samozrejmosť. Ani netušíme, koľko práce a energie si ich zabezpečenie vyžadovalo od našich starých otcov.
Keď si gazda najal robotníkov a dohodol sa s nimi na odmene, nasledovala spoločná modlitba. Len potom sa pustili do roboty. Vpredu kráčali kosci, ktorí skosili steblá pri zemi. Kosy sa zvyčajne ostrili dvakrát denne – najprv na svitaní, pred začatím prác, a potom počas obedňajšej prestávky. Za koscami kráčali ženy, ktoré pokosené obilie podberali kosákmi. Museli dávať pozor, aby za sebou nezanechali ani jediný klas. Hrste viazali viazači do snopov. Práca viazačov však nespočívala len v tom. Už na svitaní, okolo 3-tej – 4-tej hodiny rannej, bývali na poliach, aby pripravili povriesla na viazanie snopov. Vtedy sa ešte rosou zvlhčená ovsená slama, ktorá slúžila ako základný materiál na výrobu povriesel, ľahko ohýbala. Hotové povriesla sa rozprestreli na zemi, viazač na ne kládol obilie a zväzoval ho do snopov.
Snopy sa následne viazali do krížov. Na zem sa položil iba jeden snop, aby udržal klasy, a postupne naň zo štyroch strán kládli ostatné snopy. Jeden kríž sa skladal z osemnástich snopov. Najvrchnejší snop sa volal kňaz a označoval podiel pre miestneho farára. Tento zvyčajne rozložili, aby chránil ostatné snopy pred dažďom, vetrom a ľadom. Po skončení žatvy už žencov a žnice očakával gazda. Najatí robotníci oznámili ukončenie prác a odovzdali mu dožinkový veniec, potom si na počesť dobre vykonanej práce vypili oldomáš.
Žatva predstavovala vskutku náročnú fyzickú prácu, ktorá obyvateľov dedín zamestnala na celé dni. Tvrdá drina si vyžadovala aj dobré jedlá, je však zaujímavé, že ženci nemali nárok na mäso. Najčastejšie jedli cestoviny so zemiakmi alebo kapustou, ktoré zapíjali studenou vodou z dreveného suda. Mäso dostávali len kosci.
