Vyšívané, bohato zdobené blúzky, ligotavé ozdoby na hlavu, bohato riasené sukne, lesknúce sa čižmy – ak hovoríme o ľudovej kultúre, ihneď sa nám vybavia ľudové kroje, veď samy o sebe sú očarujúce pre divákov. V posledných rokoch dostávali hodnoty nášho regiónu čoraz väčšiu pozornosť, ale nájsť ľudový kroj Žitného ostrova nebola jednoduchá úloha. Napriek tomu sa to časopisu Új Nő, ktorý si vytýčil za cieľ aj oživenie tradícií a komunitných vzťahov, podarilo. A  kde inde, ako na trhu Csilizközi Piac.

Podľa Maďarského lexikónu ľudových tradícií nebolo pre obyvateľov dedín a mestečiek charakteristické chodiť v krojoch. Sem zaradili aj Žitný ostrov, kde ľudia nosili skôr meštianske, mestské šaty. „Sukňa má rôzne šírky, väčšinou je dlhá, miestami až po zem. Je ušitá z rovnakého materiálu ako vrchná časť. Ak sa na nej nosí zástera, je z rovnakého materiálu ako sukňa, alebo je čierna glotová alebo listrová“ – píše sa v lexikóne.

Krajčírke Barbare Mériovej sa po dlhom hľadaní predsa len podarilo nájsť a vyhotoviť ľudový kroj Žitného ostrova – najprv pre dcéry, tanečníčky ľudového tanca, ako pódiový kostým, neskôr aj pre folklórny súbor Žitného ostrova Csallóközi Néptáncegyüttes a pre „dielňu ľudového tanca“ Dunaág Néptáncműhely.

Ako mohol vyzerať ľudový kroj Žitného ostrova?

Barbara po dlhom hľadaní načrtla kroj, ktorý kopíruje pôvodný odev z hľadiska materiálu aj vzorov. Základ ženského odevu tvorí textília s drobným kvetinovým vzorom (tzv. kartón) – blúzka, sukňa v dĺžke pod kolená, aj zástera k tomu vyrobená z toho istého materiálu. Na kroji sa objavuje aj čipka a šnúra: zdobí okrúhly golier blúzky aj rad gombíkov, a tiež aj sukňové volániky. Pod sukňu obliekli viac vrstiev spodničiek, čím zvýraznili pás ich nositeľky. Rozmer pásu „upravia na mieru“ pomocou mašle, tým sa sukňa prispôsobí ženskému telu, ktoré sa v rôznych životných cykloch mení. Šaty nosili s poltopánkami, občas ich ešte skrášlili  viacradovým náhrdelníkom z červených korálikov. Bežný deň nosili na sukni jednoduchšiu zásteru. Šaty prali zriedkakedy, skôr len spodnú bielizeň, spodničky a blúzku.

V ľudovom lexikóne sa zmieňujú aj o odeve mužov Žitného ostrova – aj tu nájdeme stopy vplyvu mesta. Kým v 19. storočí sa dali aj podľa šiat rozpoznať, akú profesiu vykonáva ich majiteľ, v dôsledku zmien sa aj ich odev stal viac meštianskym. Ale napríklad farba šiat mlynárov zo Žitného ostrova, tzv. mlynárska sivá, naďalej pripomínala ich profesiu.

Fotogaléria
Cookies