Bývalé poľnohospodárske mestečko patrí medzi významné žitnoostrovské obce. Obec je obývaná už od príchodu Maďarov do vlasti, no jej vtedajší názov nepoznáme. Listiny obec prvý raz spomínajú až v roku 1217 s dnešným názvom. Prvý miestny kostol bol postavený v čase vlády svätého Štefana, no nezachoval sa. Dodnes zachovaný kostol bol postavený na počesť svätého Jakuba v polovici 13. storočia v románskom slohu. Kostol dali postaviť Szentgyörgyiovci, na čo poukazuje pôvodný chór na západnej strane kostola. Kostol bol postavený z tehál, pri výstavbe základov však použili aj neforemné kamene z predchádzajúceho kostola. Aj dnes môžeme zistiť jeho pôvodný pôdorys: polkruhové presbytérium na východnej strane, loď obdĺžnikového tvaru, dve veže na západnom priečelí a medzi nimi v osi kostola ústupkový portál. Keďže s významom obce rástol aj počet jej obyvateľov, bolo potrebné kostol rozšíriť.
Prestavba sa zrealizovala pravdepodobne počas vlády Žigmunda Luxemburského v ranogotickom slohu. Kostol bol rozšírený na tri lode, presbytérium získalo tvar osemuholníka, severné okná boli ozdobené kružbou. Múry presbytéria a bočných lodí boli podopreté gotickými piliermi.
Počas druhej neskorogotickej prestavby kostola vo Štvrtku na Ostrove boli na vežiach postavené osemhranné hroty a vežičky a v presbytériu zasa okná s kružbou. Medzičasom zničená južná loď nebola obnovená, preto je kostol dvojloďový. Vďaka rozmachu sa v obci usadilo aj nemecké obyvateľstvo. Poukazuje na to aj pôvodný románsky portál, ktorý bol odhalený v roku 1956, keďže jeho zaujímavé priehlbiny svedčia o jedinečnom nemeckom zvyku. Na nemeckom jazykovom území totiž ľudia verili, že prach z pieskovca zo svätých miest lieči isté choroby, preto ho primiešavali do svojich nápojov.
